The Skeptik 2014;2:51-56
Nábělek L.
Dept. of Psychiatry, F.D. Roosevelt Hospital, Banská Bystrica, Slovakia
Súhrn: Súdnoznalecké psychiatrické posudzovanie páchateľov trestnej činnosti je vo všeobecnosti výrazne individuálne, takže nie je možné stanovenie univerzálne platných schém či algoritmov. Aj s vedomím tohto imperatívu však možno konštatovať, že forenzný význam diagnostickej jednotky patologické hráčstvo je neveľký.
Pri posudzovaní trestnej zodpovednosti patologických hráčov treba brať do úvahy nasledovné východiská:
1. Samotná diagnóza patologického hráčstva nemôže automaticky podmieňovať priznanie zníženia rozpoznávacích ani ovládacích schopností.
2. U patologických hráčov nedochádza k vzniku hrubšieho organického poškodenia centrálneho nervového systému ani k deliberácii pudových pohnútok konania pôsobením exogénnych psychoaktívnych látok. Prípadné odvykacie príznaky nedosahujú intenzitu odvykacích príznakov pri rozvinutej drogovej závislosti.
3. Posudzujeme schopnosť ovládať svoje konanie vo vzťahu k páchaniu trestnej činnosti, nie vo vzťahu k samotnému hraniu.
4. Je potrebné rozlišovať medzi tzv. priamou kriminalitou ("pod vplyvom hrania") a kriminalitou nepriamou (plánovanou trestnou činnosťou zameranou na získanie prostriedkov na hranie alebo splácanie dlžôb).
5. U patologických hráčov nedochádza k zníženiu schopnosti rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť. V prípade nepriamej kriminality nie je ovplyvnená schopnosť náležitým spôsobom ovládať svoje konanie. Pri priamej kriminalite, viazanej bezprostredne na situáciu hrania, môže dôjsť nanajvýš k nepodstatnému zníženiu ovládacích schopností.
Vyššie uvedené úvahy ilustrujeme prostredníctvom krátkej kazuistiky.
Kľúčové slová: patologické hráčstvo - súdnoznalecké posudzovanie - kazuistika
publikované Slovenskou spoločnosťou skeptikov